V skutočnosti sa tejto otázke venuje len málo odbornej literatúry.

Väčšinou je glaukómový výskum venovaný otázkam diagnostiky a

liečby včasných foriem glaukómu – napríklad diagnostika skorých

štrukturálnych zmien, ktorá využíva spektrálnu optickú koherentnú

tomografiu (OCT), alebo včasné zisťovanie funkčnej straty

alternatívnymi technológiami – napríklad modrozelená perimetria.

Napriek potenciálnym možnostiam a výhodám sú tieto technológie

obmedzené pri monitorovaní pokročilého štádia glaukómu. Keď už

raz dôjde k závažnému tkanivovému poškodeniu, tieto metódy nie

sú schopné hodnoverne diferencovať jeho ďalšiu progresiu. Zostáva

faktom, že dodnes nebola vyvinutá špecifická metóda, ktorá by bola

určená na monitorovanie pacientov s pokročilým glaukómom.

Ako defi novať pokročilý glaukóm?

Medzi pacientov s pokročilým glaukómom zaraďujeme tých, ktorí majú

takmer úplne exkavovaný terč zrakového nervu s, alebo bez závažnej po-

ruchy zorného poľa v rozsahu 10° od centra2. Presnejšia je defi nícia podľa

škály, ktorú vypracovali Hodapp, Parrish a Anderson3. Pokročilý defekt zor-

ného poľa je defi novaný ako štádium 3, keď na perimetri nachádzame:

viac ako 50 % a menej ako 75 % bodov pod 5 % hladinou a viac ako

25 % a menej ako 50 % bodov je pod hladinou 1%,

skotóm v rozsahu centrálnych 5° so senzitivitou menej 0 dB, alebo obe

polovice zorného poľa obsahujú body so senzitivitou menej ako 15 dB

v rozsahu 5° od fi xačného bodu,

Humprey MD skóre od -6,00 do -12,00 dB.

Pri pokročilom glaukóme majú pacienti zlú zrakovú aj celkovú prognó-

zu. Hrozí im nebezpečenstvo straty zvyškovej centrálnej zrakovej ostros-

ti, majú horšie sociálno-ekonomické možnosti, sú často aj spoločensky

hendikepovaní, majú nevýhodnejšie zamestnanie alebo sú nezamestna-

ní, je u nich zvýšené riziko dopravnej nehody, pádu, alterovaná môže byť

aj ich psychika, častejšie ich postihuje depresia4.

Obrázok 1. Pokročilá atrofi a a exkavácia terča zrakového nervu (TZN)

(fotografi a, schéma + perimeter)

Obrázok 2. Optická koherentná tomografi a - OCT vyšetrenie TZN

Pokročilé glaukómové zmeny TZN pri exfoliačnom syndróme vľavo.

Obojstranne pokročilé glaukómové zmeny.

Obázok 3. Pokročilé glaukómové zmeny na Heidelbergskom retinálnom

tomografe (HRT) a na perimetri

Pokročilá atrofi a TZN Zachovaný okrsok

videnia temporálne

MUDr. Barbora Petrášová, MUDr. Peter Lysina

OFTAL – Špecializovaná nemocnica

v odbore oftalmológia, Zvolen

11

Liečba pokročilého štádia glaukómu

Aj po desiatkach rokov klinického výskumu a praktických skúseností s glau-

kómovým ochorením realitou zostáva neželaný fakt, že napriek

najlepšiemu úsiliu oftalmológov, u mnohých pacientov progreduje

glaukómové ochorenie do pokročilého štádia. Uvádza sa,

že v ambulanciách špecialistov na glaukóm je 25 %

až 50 % pacientov s glaukómom v pokročilom

štádiu1. Preto by sa mal tomuto štádiu

ochorenia venovať intenzívnejší

výskum a viesť viac diskusií.

Je len málo údajov o prevalencii pokročilého glaukómu v glaukómovej

populácii. Podľa jednej z britských štúdií bolo 38 % (48 zo 126) novo-

diagnostikovaných pacientov už v pokročilom štádiu ochorenia5. Jay a

Murdoch sa snažili stanoviť priemerné časové obdobie od včasného

štádia zistenej poruchy zorného poľa až do pokročilého štádia. Pri ne-

liečenom ochorení tento priemerný čas závisel od hladiny vnútrooč-

ného tlaku (VOT): 14,4 roka pre VOT medzi 21–25 mm Hg, 6,5 roka pre

VOT 25–30 mm Hg a 2,9 roka pre VOT viac ako 30 mm Hg6.

Na rozdiel od pacientov vo včasnom štádiu glaukómu, pacienti s po-

kročilým glaukómom sú symptomatickí, sami pozorujú zhoršovanie

zrakových funkcií. Preto okrem starostlivého vyšetrenia zrakových

funkcií sa ich treba pýtať aj na to, pri akých aktivitách sú obmedzení a

či pozorujú zmeny aj v priebehu času medzi kontrolami. Treba sledovať

stupeň postihnutia ich mobility, obmedzenie pri šoférovaní, pri čítaní

a pri sledovaní blízkych predmetov. Je to dôležité nielen pri sledovaní

progresie zmien, ale aj pri rozhodovaní sa pre ich najvhodnejšiu lieč-

bu a rehabilitáciu. Monokulárni pacienti alebo pacienti, ktorí sú dob-

rí pozorovatelia, si skôr uvedomujú svoju zrakovú poruchu alebo jej

zhoršenie. Preto treba pacientom klásť aj otázky typu – ako sa máte?–

pozorujete zmenu zraku? – Ak áno, akým spôsobom?1. Mali by sme

rozlišovať, či pacient udáva, že sa mu zmenšuje zorné pole, alebo či sa

mu celkovo zahmlieva zrak (čo môže byť spôsobené aj iným ochore-

ním, napríklad kataraktou).

Obrázok 4. Pokles vo vrstve gangliových buniek v makule u pacienta

pokročilými glaukómovými zmenami, spôsobujúcimi pokles centrálnej

zrakovej ostrosti (CZO)

Pri pokročilom glaukóme je prítomná závažná strata neuroretinálneho

okraja. Je zložité hodnotiť zmeny v štruktúre terča zrakového nervu,

ktoré by korelovali so zmenami v zornom poli. Preto je OCT vyšetrenie

terča zrakového nervu menej výpovedné z hľadiska sledovania prog-

resie pokročilých

štádií glaukómu

ako hodnotenie funkč-

ných zmien v tomto štádiu

glaukómu7. Napriek tomu je

potrebné TZN a neuroretinálny

okraj sledovať, pre prítomnosť hemo-

rágií na TZN, ktoré sú dôkazom progresie

ochorenia. Zmeny zorného poľa sa zdajú byť

najdôležitejšie pri sledovaní progresie pokročilé-

ho glaukómu. Pretože majú mnohí pacienti centrál-

ne zachovaný len okrsok videnia, program pre centrálne

zorné pole napríklad Humprey 10–2 s veľkosťou stimulu III je

vhodnejšie nahradiť alebo spojiť s programom 24–2 alebo 30–2

(8). U pacientov, ktorí majú problém s veľkosťou stimulu III, možno

použiť väčší stimul V. Pacientov s pokročilým glaukómom, ktorí majú

stabilizované funkcie, sa odporúča sledovať každé 3–4 mesiace, pri

nestabilizovanom priebehu ochorenia sú kontroly potrebné častej-

šie. Gessesse a Damji odporúčajú tzv. holistický prístup k liečbe, ktorý

zohľadňuje BPSS (bio-psychologicko-socio-spirituálny) profi l každého

pacienta, ktorý je modifi kovaný podľa pôvodného Engelsovho mode-

lu (4). BPSS profi l berie do úvahy faktory, ako sú mechanizmus glaukó-

mu, hladina VOT, progresia za určité časové obdobie, očakávaná dĺžka

života, celkové ochorenia ako astma, kardiovaskulárne ochorenia, du-

ševný stav (strach, depresia), socioekonomické faktory (náklady na

liečbu, sociálna podpora a pod.) a spirituálne, kultúrne hodnoty. Tieto

sa zvažujú predtým, ako sa spoločne s pacientom rozhodujeme, aké sú

ciele liečby a ako sa dajú najlepšie dosiahnuť.

Liečba pokročilého glaukómu

Jediná liečba, ktorej účinok na zachovanie zrakových funkcií pri glaukó-

me je potvrdený, je taká, ktorou sa dosiahne dostatočne nízka hladina

VOT. Pacienti s pokročilým glaukómom majú celkom dobre chránené

zvyškové zorné pole a kvalitu života vtedy, keď je ich VOT nízky tes-

ne nad alebo pod 10 mm Hg. Liečba musí byť nastavená individuálne

po zohľadnení rizikových faktorov. Cieľom liečby je zabrániť progresii

ochorenia, udržať zrakové funkcie pacienta po celý čas sledovania na

rovnakej úrovni ako v čase stanovenia diagnózy a minimalizovať ne-

žiaduce účinky a komplikácie terapie. Poznáme viaceré ovplyvniteľné

faktory, no kontrola VOT je v antiglaukómovej liečbe najdôležitejšia ( 9).

Obzvlášť dôležitá je agresívna redukcia VOT na úroveň jednociferných

alebo nízkych dvojciferných čísel u monokulárnych pacientov a mla-

dých pacientov s pokročilými zmenami.

Tradičná schéma liečby glaukómu – skúsiť medikamentóznu liečbu na zní-

ženie VOT, potom pokračovať laserovou liečbou (laserotrabekuloplastika) a

nakoniec fi ltrujúce operácie sa nedá celkom aplikovať pri liečbe pokročilého

glaukómu. Stále je nedostatok klinických štúdií, ktoré by porovnávali výsled-

ky medikamentóznej, laserovej a chirurgickej liečby v tomto štádiu ocho-

renia. Odporúčania NICE (National Health Institute for Health and Clinical

Excellence guideline of UK, 2009) uprednostňujú u pacientov s pokročilým

Diagnostika zmienpri pokročilom glaukóme

12

glaukómom primárne chirurgickú liečbu10, kým King a spol. argumentujú,

že súčasné poznatky nepodporujú tieto odporúčania11.

Medikamentózna liečba

Samotná medikamentózna liečba dostatočne neznižuje VOT (na hod-

noty cieľového VOT 10 mm Hg alebo menej). Napriek tomu sa niekedy

odporúča u pacientov, u ktorých ochorenie len pomaly progreduje,

sú vekovo starší a je len malá pravdepodobnosť, že u nich dôjde k

oslepnutiu. Pri zvažovaní medikamentóznej liečby vždy treba brať do

úvahy komplianciu pacienta k odporučeným kvapkám. Dokázalo sa, že

u pacientov s nízkou komplianciou došlo v kratšom časovom období

k závažnej poruche zorného poľa12. Treba myslieť aj na to, že títo pa-

cienti vzhľadom na svoj zlý zrak potrebujú často asistenciu pri aplikácii

očných kvapiek.

Laserová liečba

Laserová trabekuloplastika (LTP) argónovým alebo diódovým laserom

redukuje v niektorých prípadoch VOT až o 30 %13. Väčšinou však nezníži

VOT na hranicu okolo 10 mm Hg, preto má len obmedzené použitie u

pacientov s pokročilým glaukómom. Možno ju aplikovať len u tých pa-

cientov, u ktorých zlyhá medikamentózna liečba a ktorí nie sú vhodní

na mikrochirurgickú liečbu.

Transsklerálna cyklofotokoagulácia (CPC) aj napriek svojim rizikám, ako

sú hypotónia, strata zraku a ftíza bulbu, sa používa pri refraktérnom

glaukóme u pacientov so zlou zrakovou prognózou. Novšie štúdie uká-

zali, že dobré výsledky s CPC sa dosiahli aj u očí s dobrou CZO14, 15.

Chirurgická liečba

Filtračná chirurgická liečba ostáva stále najčastejšou liečbou pacien-

tov s pokročilým glaukómom, u ktorých je potrebné výraznejšie znížiť

VOT a zachovať zorné pole. Chirurgické metódy, ktoré znižujú VOT, sú

založené na posilnení vodných odtokových ciest rôznym spôsobom:

1. zvýšením odtoku vytvorením nového odtokového kanála (tradičná

trabekulektómia, drenážne implantáty),

2. posilnenie konvenčnej, trabekulárnej odtokovej cesty (goniotómia,

trabekulotómia, kanaloplastika a i.),

3. zvýšením uveosklerálneho odtoku (drenážne implantáty).

Popis jednotlivých metód presahuje rámec tejto práce, preto sa za-

meriame len na niektoré aspekty, ktoré považujeme za dôležité pri

rozhodovaní o liečbe a pri samotnej liečbe pacientov s pokročilým

glaukómom.

Trabekulektómia

Trabekulektómia je zlatým štandardom aj v liečbe pokročilého glaukó-

mu. Z hľadiska dlhodobej kontroly VOT sa ňou dosahujú najlepšie vý-

sledky. Štúdie dokázali, že po trabekulektómii zostáva 20 rokov po ope-

rácii bez ďalšej medikácie 60 % pacientov a približne 90 % pacientov s

doplňujúcou medikamentóznou liečbu. U 7 % až 15 % dochádza po 10

až 20 rokoch k slepote16. Trabekulektómia má oproti medikamentóznej

a laserovej liečbe vyššie riziko operačných a pooperačných komplikácií

(endoftalmitída, suprachorioidálne krvácanie, hypotónia, progresia ka-

tarakty, wipe -out fenoménu a pod.), ale všeobecne sa pri nej dosahujú

dobré výsledky, najmä ak je kombinovaná s intraoperačnou aplikáciou

antimetabolitov. Identifi kácia vysokorizikových pacientov a starostli-

vé individuálne plánovanie operácie dokáže mnohým komplikáciám

predísť. Aj po nekomplikovanej operácii sa môže objaviť tzv. wipe-out

fenomén, pri ktorom dochádza k ireverzibilnej strate zraku u pacientov

s pokročilým glaukómom. V literatúre sa udáva výskyt v 0 % až 7 %

prípadov17. Niektorí pacienti, ale aj lekári, majú z toho strach, ale treba

si uvedomiť temer 100 % riziko, že keď sa nevykoná operácia, pacienti

s pokročilým glaukómom oslepnú v dôsledku nekontrolovaného VOT.

Dôležitým aspektom v manažmente pacientov s pokročilým glaukó-

mom je aj to, či pri dobre kontrolovanom alebo hraničnom VOT majú

kataraktu. Ak je prítomná katarakta, odporúča sa súčasná kombinova-

ná operácia glaukómu aj katarakty. Môže sa tým predísť výstupu VOT

po operácii a napomáha to dlhodobej kontrole VOT. Najvhodnejšou

kombináciou sa javí SICS (small incision cataract surgery) s trabeku-

lektómiou a antimetabolitmi18. Ak nie je prítomná katarakta a nie je

dostatočne kontrolovaný VOT, odporúča sa urobiť samostatnú trabe-

kulektómiu2.

Obrázok 6. Schéma trabekulektómie - vytvorenie artefi ciálneho odtoku

komorovej vody medzi očnou komorou a subkonjunktiválnym priestorom

s vytvoreným sklerálnym lalokom (fotoarchív National Eye Institute, USA)

O operačných rizikách treba pacienta vopred informovať. Zdôrazniť

treba to, že trabekulektómia nie je zrak zlepšujúca, ale zrak zachraňu-

júca operácia. Výnimkou je len stav, keď je súčasne vykonaná aj ope-

rácia katarakty. Pacientov s pokročilým glaukómom informujeme aj

o riziku wipe- out fenoménu na ich zvyškové zrakové pole, aj keď k

nemu dochádza len veľmi zriedka19. Predoperačné použitie lokálnych

kortikoidov pomáha kompenzovať zmeny bulbárnej spojovky, ktoré sú

spojené s dlhodobým používaním lokálnej antiglaukómovej liečby a

zlepšuje výsledky fi ltračnej chirurgie20. Na tento účel je vhodná aj apli-

kácia umelých sĺz. Operácia býva vykonávaná skoro výlučne v lokálnej

anestézii. Najvhodnejšia je subtenonská anestézia, ktorá je rovnako

13

účinná ako retrobulbárna anestézia, ale má podstatne menšie riziko

komplikácií21. Intraoperačné a pooperačné použitie anti-fi brotických

látok, a tiež anti VEGF faktorov22, výrazne znižuje subkonjunktiválne

jazvenie, a tým zvyšuje účinnosť trabekulektómie23. Zaujímavé je od-

poručenie Liebmanna a spol.24, aby sa pacienti s pokročilým glaukó-

mom operovali ako prví hneď ráno, aby bolo možné v prvých 2 – 4

pooperačných hodinách sledovať VOT a hĺbku prednej komory a pod-

ľa potreby včas zasiahnuť. Po operácii sa podávajú lokálne kortikoidy a

antibiotiká. Vhodnou alternatívou kortikosteroidovej liečby je použitie

lokálnych nesteroidových antifl ogistík25. Cykloplegiká sú vyhradené

pre stavy s plytkou prednou komorou, alebo pri objavení sa poope-

račného zápalu.

Liečba slepých a bolestivých očí

U mnohých pacientov pokročilý glaukóm progreduje do slepoty spoje-

nej s bolesťou oka, čo označujeme ako absolútny dolorózny glaukóm.

Pri liečbe pacienta s bolestivým a slepým okom by sme mali brať do

úvahy zachovanie zrakových funkcií na druhom oku, podporiť pacien-

ta psychicky, vytvoriť mu relatívny komfort na slepom bolestivom oku,

zachovať relatívne dobrý kozmetický efekt. Obvyklou príčinou bolesti

býva vysoký VOT, rubeóza dúhovky, uveitída a bulózna keratopatia.

Prvoradá je maximálna celková aj lokálna sa medikamentózna liečba

na zníženie VOT. Veľmi účinná je aj laserová cyklofotokoagulácia. Ak je

v popredí uveitída, možno použiť protizápalovú liečbu, niekedy dopl-

nenú o cykloplegiká. Pri rubeóze dúhovky sa aplikuje anti VEGF liečba,

kryoretinopexia, ktorá môže byť kombinovaná aj s cyklokryopexiou. V

prípade edému rohovky pri bulóznej keratopatii je liečba zameraná

aj na kompenzáciu rohovky kvapkami s hypertonickým účinkom,

aplikáciou kontaktných šošoviek a v niektorých prípadoch

môže zlepšiť funkciu endoteliálnej pumpy rohovky aj vy-

nechanie lokálnych inhibítorov karboanhydrázy26. Ak

zlyhá konzervatívna liečba, bolesť sa môže odstrá-

niť retrobulbárnou injekciou chlórpromazínu

alebo absolútneho alkoholu27. Ak bola re-

trobulbárna injekcia neúčinná alebo pri

kozmetickom defekte, indikovaná je

enukleácia alebo eviscerácia oka

s použitím očnej protézy.

Dnes sa pri liečbe pacienta s pokročilým glaukómom zvažuje aj ekono-

mické hľadisko. Vážnosť ochorenia ovplyvňuje aj náklady potrebné na

jeho liečbu. Ekonomická analýza porovnania nákladov na chirurgickú

a medikamentóznu liečbu pri liečbe pokročilého glaukómu zatiaľ ne-

bola urobená. Glasgowská štúdia nezistila rozdiely medzi nákladmi na

chirurgickú a medikamentóznu liečbu. Pri priemernom pobyte pacien-

ta na oddelení po operácii 7,6 dňa, sa zdajú byť náklady na chirurgickú

liečbu nižšie ako na medikamentóznu. Touto analýzou sa zistilo, že pri-

márne chirurgická liečba je lacnejšia (1130 BP – britská libra) oproti ini-

ciálnej medikamentóznej liečbe (1404 BP). Na niektorých pracoviskách

sa trabekulektómia vykonáva ako výkon jednodňovej chirurgie, čím sa

ešte viac znižujú náklady. Ale tieto náklady na krátky čas hospitalizácie

sa môžu zvýšiť pri intenzívnej pooperačnej starostlivosti, a preto nie sú

celkom dobre porovnateľné s nákladmi len na čisto medikamentóznu

liečbu11.

Nie zanedbateľným aspektom liečby pacienta s pokročilým glaukó-

mom je aj zlepšenie kvality jeho života. Najväčšími problémami pre

týchto pacientov sú chôdza, čítanie, škvrnité videnie a osvetľovanie.

Obmedzenie ich sociálnych aktivít a závislosť na druhých sa tiež po-

dieľajú na znižovaní kvality ich života. Zraková rehabilitácia je výraznou

pomocou pre pacientov s pokročilým glaukómom. Zvyšuje ich schop-

nosť fungovať so zvyškami zraku. Treba im ponúknuť možnosť vyskúšať

si rôzne zrakové pomôcky, ktoré zvyšujú ich zrakový potenciál, znižujú

ich závislosť od druhých a potrebu pomoci pri denných činnostiach.

Často sa podarí zachovať im možnosť čítať alebo vykonávať činnosti na

krátku vzdialenosť pomocou zväčšovacích okuliarov, príručných lúp,

stojanových lúp na čítanie, počítačov so zväčšením textu a pod. Aj na

Slovensku sa už rozbehla spolupráca oftalmologických pracovísk, fi -

riem dodávajúcich zdravotnícke pomôcky pre slabozrakých a Únie ne-

vidiacich a slabozrakých Slovenska pri vytváraní ambulancií a poradní

pre slabozrakých a nevidiacich. Pre zlepšenie kvality života pacientov

s pokročilým glaukómom je potrebná aj psycho-sociálna podpora. Sú

to často ľudia, ktorí majú strach, že stratia zvyšok zraku, že budú iným

úplne na ťarchu, často prepadajú depresii. Správna psycho-sociálna

podpora im pomáha zbaviť sa strachu. Treba im vysvetliť, že nie všetci

pacienti aj s pokročilým glaukómom oslepnú.

Ekonomické aspekty liečby pokročilého glaukómu

Záver

Pacienti s pokročilým glaukómom majú vysoké riziko oslepnutia, vy-

žadujú si agresívnu liečbu na zachovanie zraku. Liečba očí s pokro-

čilým glaukómom musí byť vysoko účinná, zníženie VOT musí byť

signifikantné a trvalé. Napriek svojim rizikám chirurgická liečba po-

núka najlepšie možnosti na dosiahnutie tohto cieľa. U pacientov s

vysokým rizikom komplikácií pri chirurgickej liečbe s pomalou prog-

resiou ochorenia a u tých, u ktorých je nízka pravdepodobnosť oslep-

nutia počas ich života, je postačujúca medikamentózna a laserová

liečba4. U týchto pacientov sú zraková rehabilitácia a psycho-sociálna

podpora veľmi dôležité pre zachovanie zrakových funkcií a zlepšenie

kvality ich života.

Literatúra

1. Pasquale L. R.: Advanced Disease: The Elephant in the Room,

Review of Ophthalmology, Jan 2011, Vol 18, Issue 1, 42-48

2. Canadian Ophthalmological Society Glaucoma Clinical Prac-

tice Guideline Expert Commitee, Canadian Ophthalmological

Society evidence- based clinical practice guidelines for mana-

gement of glaucoma in the adult eye. Can J Ophthalmology,

2009: 44 (Suppl 1): S7-93

3. Hodapp E., Parrish R. K. II, Anderson D. R.: Clinical decisions in

glaucoma. St. Louis: The CV Mosby Co: 1993. Pp 52-61

4. Gessesse W. G., Damji K. F.: Advanced Glaucoma: Management

Pearls, Middle East Afr J. Ophthalmol, 2013 Apr-Jun: 20 (2): 131

– 141

5. Ng W. S., Agarwal P. K., Sidiki S., McKay L., Towned J., Azuara-

-Blanco A.: The effect of socio-economic deprivation on seve-

rity of glaucoma at presentation. Br J Ophthalmology, 2010:

94: 85-87

6. Rotchford A. P., Johnson G. J.: Glaucoma in Zulus: A population-

-based cross-sectional survey in a rural district in South Africa.

Arch Ophthalmol., 2002, 120: 471-478

7. Bartz-Schmidt K. U., Thumann G., Jonescu-Cuypers C. P., Kriegl-

stein G. K.: Quantitative morphological and functional evalua-

tion of the optic nerve head in chronic open-angle glaucoma.

Surv Ophthalmology, 1999, 44 (Supll 1): S 41-53

8. Zalta A. H.: Use of central 10 degrees field and size V stimulus

to evaluate and monitor small central islands of vision in end

stage glaucoma. Br J Ophthalmolgy, 1991, 75: 151-154

9. The Advanced Glaucoma Intervention Study (AGIS ): 7. The Re-

lationship Between Control of Intraocular Pressure and Visual

Field Deterioration. Am J Ophthalmology, Oct 2000, 429-440

10. National Institute for Health and Clinical Excellence. Glaucoma:

diagnosis and management of chronic open angle glaucoma and

ocular Hypertension. Clinical guidelines CG85, UK National Institute

for Health and Cinical Excellence (NICE) guidelines, April 2009

11. King A. J., Stead R. E., Rotchford A. P.: Treating Patients Presen-

ting With Advanced Glaucoma, Br J Ophthalmology, 2011: 95

(9): 1185 – 1192

12. Sleath B., Blalock S., Covert D., Stone J. L., Skinner A. C., Muir K,

et al.: Relationship between glaucoma medcation adherence,

eye drop technique, and visual field defect severity, Ophthal-

mology, 2011, 118: 2398-2402

13. Glaucoma Laser Trial Research Group. The Glaucoma Laser

Trial (GLT ): Results of argon laser trabeculoplasty versus topi-

cal medicines. Ophthalmology. 1990, 97: 1403-1413

14. Berke S. J.: Endolaser cyclophotocoagulation in the manage-

ment of glaucoma. Tech Ophthalmol, 2006, 4: 74-81

15. Seibold L. K., SooHoo J. R., Kahook M. Y.: Endoscopic cyclo-

photocoagulation. Middle East Afr J. Ophthalmol, 2015, 22:

18-24

16. Landers J., Martin K., Sarkies N., Bourne R., Watson P.: A twen-

ty-years follow-up study of trabeculectomy: Risk factors and

outcomes. Ophthalmology, 2012, 119: 694-702

17. Moster M. R., Moster M. L.: Wipe-out: A complication of glau-

coma surgery or just a blast from the past? Am J Ophthalmo-

logy, 2005, 140: 705-706

18. Damji K.F., Konstas A.G., Liebmann J. M., Hodge W. G., Ziakis N.

G., Giannikakis S., et al.: Intraocular pressure following phaco-

emulsification in patients with and without exfoliation syn-

drome: A 2 year prospective study. Br J Ophthalmology, 2006,

90: 1014-1008

19. Martinez J. A., Brown R. H., Lynch M. G., Caplan M. B.: Risk

of postopeartive visual loss in advanced glaucoma. Am J

Ophthalmology, 1993, 115: 332-337

20. Broadway D. C., Grierson I., Sturmer J., Hitchings R. A.: Reversal

of topical antiglaucoma medications effects on the conjunc-

tiva. Arch Ophthalmology, 1996, 114: 262-267

21. Zabriskie N. A., Ahmed I. I., Crandall A. S., Daines B., Burns T. A.,

Patel B. C.: A comparision of topical and retrobulbar anesthe-

sia for trabeculectomy. J Glaucoma, 2002, 11: 306 -314

22. Jue A.: Angiogenesis: Trabeculectomy and bevacizumab. Se-

min Ophthalmology. 2009, 24: 122-125

23. Akarsu C., Onol M., Hasanreisoglu B.: Postoperative 5-fluo-

rouracil versus inraoperative mitomycin C in high- risk glau-

coma filtering surgery: Extended follow-up. Clin Experiment

Ophthalmology, 2003, 31: 199-205

24. Liebmann J. M., Ritch R., DiSclafani M., Stock L.: Early intraocu-

lar pressure rise after trabeculectomy, Arch Ophthalmology,

1990, 108: 1549-1552

25. Numaga J., Yata K., Miyake S., Saito I., Yabe N., Hayashi K.,

Noge S., Miyata K., Hanemoto T.: Phase III open-label study

of nepafenac ophthalmic suspension 0,1% for inflammation

and ocular pain following ophthalmic surgery. Nippon Ganka

Gakkai Zasshi, 2012, 116 (2): 86-94

26. Wirtitsch M. G., Findl O., Heinzl H., Drexler W.: Effect of dorzo-

lamide hydrochloride on central corneal thickness in humans

with corneae guttata. Arch Ophthalmology, 2007, 125: 1345-

1350

27. Chen T. C., Ahn Yen S. J., Sangalang M. A.,Fernando R. E., Leu-

enberger E. U: Retrobulbar chlorpromazine injections for the

management of blind and seeing painful eyes. J Glaucoma,

2002, 11: 209 - 213

15